Príbehy

Prečítajte si príbehy ľudí, ktorí dokázali nájsť v sebe silu a zmeniť svoj život.


O.

S pánom O. sme sa prvýkrát stretli vo februári tohto roku, prišiel k nám do kancelárie motivovaný na veľkú zmenu svojho života. Viac ako 20 rokov pracoval v rôznych krajinách a napokon sa vrátil naspäť na Slovensko. Keďže nevidí na jedno oko a má veľké problémy s nohami, mal by nárok na polovičný invalidný dôchodok. Bránil mu v tom niekoľko tisícový dlh na zdravotnej poisťovni, ktorý mu nedovoľoval ísť na vyšetrenie k špecialistovi, potrebný k invalidnému dôchodku. Mali sme dohodnutý termín na osobný bankrot, vďaka ktorému by si mohol založiť účet v banke a nájsť poriadnu slušnú prácu. Následne by si z práce vedel zaplatiť ubytovanie a tým pádom by opustil život na ulici. Avšak keď na tej ulici žijete, je ťažké sa sústrediť na to, čo všetko bude vybavené o pár mesiacov. Ťažko dokážete myslieť na to, že o pár mesiacov by mohol byť oddĺžený, mohol by si nájsť prácu a ubytovanie, mohol by ísť na vyšetrenie k očnému lekárovi a mohol mať vybavený polovičný invalidný dôchodok. Potrebujete prežiť zo dňa na deň. A tak pán O. uveril ľuďom, ktorí mu ponúkli brigádu na farme aj s ubytovaním mimo Bratislavy. Odvtedy sme ho 4 mesiace nevideli. Prepadol mu termín na osobnom bankrote a neprihlásil sa na trvalý pobyt do Bratislavy.
Stretli sme ho minulý týždeň. Vrátil sa naspäť s tým, že nemá nič, keďže peniaze za odpracované mesiace na farme nedostal. Rád by si začal vybavovať všetko, čo bolo v pláne na začiatku roka. Prosil o to, aby sme mu znova začali dôverovať. A my dôverujeme a budeme ho v tej zmene opäť sprevádzať. 


J.

Na začiatku pracovnej terapie bola pani J. tichá, bojazlivá a veľa plakala. Až po pár dňoch nám prezradila, že má strach o svojho dospelého syna, s ktorým bývala v opustenej hrdzavej maringotke na úplnej samote v lese. Zopár dní sa nedokázal postaviť na nohy, ochrnutie mu začalo prechádzať už aj do rúk. Spolu s ňou sme za jej synom išli. Ležal v maringotke vychudnutý, vyčerpaný a nevládny. Súhlasil s prevozom do nemocnice, kde ho hospitalizovali na neurológii. Pre pani J. to znamenal úplný obrat. Jej neuveriteľný strach o syna sa dokázal zmenšiť vďaka intenzívnej starostlivosti lekárov. Naša prítomnosť na vyšetreniach jej ukázala, že ak ponúkame pomoc, tak to myslíme naozaj úprimne. V nasledujúcich dňoch začala viac bojovať už aj o seba. Z maringotky sa odsťahovala na ubytovňu, evidovala sa na úrade práce, požiadala o finančnú a humanitárnu pomoc a splnila prísne podmienky k oddĺženiu všetkých exekúcii. Niekoľko mesiacov chodila každý deň na pracovnú terapiu a následne za synom, ktorého z nemocnice previezli do rehabilitačného zariadenia. Po ukončení pracovnej terapie absolvovala ošetrovateľský kurz a momentálne ako ošetrovateľka aj pracuje. Má prácu, má bývanie a najnovšie správy o jej synovi sú tie, že po roku už dokáže nielen prejsť sám zopár krokov, ale aj funkčnosť rúk sa mu postupne vracia. Pani J. je pre nás príkladom silnej a odvážnej ženy. 


P.

Keď som premýšľala, ako Vám príbeh pána P. prerozprávať, nebolo mi všetko jedno. Vedieť dôverne, ako sa bravúrne popasoval s ťažkosťami v živote, je vzácne a písať o ňom, je ako prezradiť niečo veľmi osobné celému svetu. V úplnej skratke je jeho príbeh o tom, ako dokáže človeka aj vlastná rodina dohnať k celkom zúfalým činom. Pod vplyvom alkoholu bol agresívny a zažíval halucinácie, trpel depresiami a samovražednými sklonmi. Následne prekonal mnoho liečení kvôli závislosti od alkoholu a patologického hráčstva, až konečne nabral tú najsilnejšiu vôľu a rozhodol sa všetko zmeniť. Začal triezvo pracovať na zmene vnímania seba samého aj na zmene svojho života. Počas pracovnej terapie získaval naspäť pracovné návyky, učil sa, ako narábať s financiami, ako zvládnuť náročné situácie bez alkoholu, prešiel si osobným bankrotom a začal platiť alimenty. Následne prijal ponuku jedného zariadenia, ktoré potrebovalo muža na výpomoc na 2 týždne - namaľovať plot. Z dvoch týždňov sa stali 3 roky. Pán P. má v tomto zariadení vlastné bývanie, stará sa o ich záhradu a okolie, no najmä sa stará o seba. Chodí na turistiku, športuje a svoj čas v živote venuje aj tým, ktorí tú silnú vôľu ešte stále potrebujú nájsť.  


M.

Pred skoro rokom a pol sme počas terénnej sociálnej služby spoznali pána M. Rozpovedal nám, že na ulicu sa dostal kvôli alkoholu. S manželkou bývali v podnájme, viac ho však zaujímal alkohol, nastal rozvod a pán M. ostal žiť na ulici napriek všetkým snahám a pokusom sa zamestnať. Prácu s pánom M. sme zintenzívnili, keďže mal veľký záujem svoj život zmeniť. Po 3-och mesiacoch od nášho stretnutia dobrovoľne nastúpil na protialkoholické liečenie, ktoré nebolo jednoduché, ale zvládol to bravúrne. Po návrate bol súčasťou pracovnej terapie cez našu organizáciu, kde spoločne s ostatnými klientmi revitalizoval prostredie Bratislavy. Silnou motiváciou mu bol opätovný kontakt s dcérami, ktoré naposledy videl pred 10-timi rokmi. Každý deň sme sa venovali jeho obavám, strachom, ale aj motivácii, podporovali sme ho vo vybavovaní si nových dokladov, prehlásenia pobytu a taktiež začal riešiť svoje exekúcie a dlhy. V súčasnosti je pán M. v procese oddĺženia, už 9 mesiacov abstinuje, je riadne zamestnaný, má slušné bývanie a s dcérami je v kontakte. Po toľkých rokoch sa dokázal postaviť na vlastné nohy a dokonca motivuje ostatných ľudí bez domova, aby dokázali nájsť v sebe silu a zmeniť svoj život.