Príbehy

Prečítajte si príbehy ľudí, ktorí dokázali nájsť v sebe silu a zmenili svoj život.

D. 

Pani D. je seniorka a dlhodobo žila v bývaní pre seniorov, navyše s históriou bezdomovectva. V bezdomoveckom kruhu žila napriek tomu, že mala doživotné právo užívania nehnuteľnosti s rodinou. Nechcela im však byť na obtiaž. Rodinný dom sa dobrovoľne rozhodla opustiť a začala život na ulici. Po dlhšom čase sa dostala do prestupného bývania. Avšak na to, aby mala vôbec šancu dostať sa do zariadenia pre seniorov, sme potrebovali vyriešiť veľa komplikovaných právnych úkonov, na ktoré jednoducho nemáme dostatočné vzdelanie. Našťastie už roky spolupracujeme s advokátskou kanceláriou Krivak&Co, ktorá pro bono pomáha ľuďom pri týchto (pre nás) náročných úkonoch. Rozhodli sa pomôcť a my môžeme len ďakovať. Pani D. čaká už len pár krokov k tomu, aby sa mohla tešiť z dôstojnej staroby.  

D.

Viete, niektoré situácie v našej práci sú náročnejšie. Tak sa stalo aj dnes. Poďme však postupne. 

Pán D. je slušný, milý, extrémne skromný a zároveň najpracovitejší človek z minuloročnej pracovnej terapie. Pán D. však bojoval s viacerými problémami a nepodarilo sa jeho úspešné integrovanie. Dostal ponuku bývať v lese na záhradnej starej polorozpadnutej chatke bez elektriny za to, že tam poopravuje pár vecí. Je to naozaj veľmi rozpadnutá chatka. 

Bol pondelok poobede a na mobil nám pán D. volal. S tichým hlasom a prosbou, či mu vieme pomôcť a priniesť základné oblečenie a hygienu do nemocnice. V autobuse odpadol a má zlomené dva krčné stavce. Keďže má dlžoby na zdravotnej poistovni, zahanbene nás prosil, či je možné, aby sme zároveň uhradili plnú sumu (30€) na krčný fixačný golier. Okamžite sme reagovali nákupom a do hodiny sme všetko odovzdali do rúk zdravotnej sestry. V utorok mal ísť na operáciu. Je streda 11 hodín doobeda, pán D. stojí pred našimi dverami, trasie sa a očami sa pýta, či môže vojsť. S golierom na krku a dvoma taškami v ruke. Naozaj veľmi pomaly ťažko prekročí prah dverí a ledva si sadne. My sa vystrašene pýtame: "Čo sa stalo? Prečo ste tu?" Mám bronchitídu, tak operáciu mojich zlomených krčných stavcov presúvajú na ďalší týždeň. Bol som prepustený do domácej liečby, mám byť v teple." Odvčera od šiestej večer sedel vonku v meste na lavičke, nevládne, až pomaly prešiel k nám. Netrúfol si odísť na záhradnú chatku do lesa. Pochopiteľne. Ostali sme v šoku, no museli sme extrémne rýchlo reagovať. Je veľké šťastie, že náš kolega, brat Márius prevádzkuje byt pre starších ľudí v núdzi a mal jednu voľnú posteľ. Okamžite súhlasil s jeho umiestnením. K bratovi Máriusovi sme ho odviezli a pán D. môže konečne byť v teple v domácej liečbe. Budúci týždeň ho zoberieme na operáciu do nemocnice, ktorá sa už snáď uskutoční. 

Nie je nám všetko jedno, nie každú situáciu zvládneme s profesionálnym nadhľadom. Zasiahlo nás to a nevieme povedať, čo by sme spravili, ak by brat Márius nemal voľnú posteľ. Mať bývanie je nevyhnutné najmä v týchto situáciách. Vážme si svoj domov.  

V.

Bol skutočne skromný, milý a inteligentný človek. Taký, s ktorým sa vám rozpráva ľahko, lebo konverzácia ide sama od seba. Mal diagnózu patologického hráčstva v kombinácii so závislosťou od alkoholu a to ho samozrejme brzdilo v živote. Práce robil len načierno, spal na lavičkách po meste a všetky zarobené peniaze minul. Viete si predstaviť, kam putovali.

Prišiel do integračného centra pre ľudí bez domova. Čistý, osprchovaný, oholený. Vravel o sebe, že je naozaj pracovitý a chce iný život. Nebavilo ho to takto, už bol dvakrát na liečení závislosti a postupne sa ich snažil dostať pod kontrolou. Psychicky aj fyzicky. S našou pomocou si podal žiadosť o osobný bankrot a našiel si novú brigádu. A potom inú a o pár mesiacov zasa inú. Bol to boj, v ktorom sme videli človeka, ako nevie dať dokopy svoj život. Ako sa snažil, robil všemožné veci a pritom sa mu stále hádzali polená pod nohy.

Skvelé však bolo, že svoje závislosti naozaj dokázal držať pod kontrolou a časom si našiel aj dobrú brigádu, kde mal celkom fajn kolektív a poskytnuté ubytovanie. Koronakríza ho však o toto obrala. Bez vyplatených peňazí sa vrátil naspäť na lavičku, kde sme ho našli. Nebolo to však negatívne stretnutie. Mal naplánovaný pohovor do práce prvý krát na trvalý pracovný pomer. Vraj, že takú prácu by veľmi chcel. Zároveň sme mu povedali, že vieme o jednej pani, ktorá by rada podporila človeka bez domova so šancou na lepší život. Pri stretnutí v ňom uvidela veľký potenciál a zaplatila mu ubytovanie na prvý mesiac. Ani ďalšie mesiace sa nemusí obávať, že by sa na lavičku vrátil. Nadácia Orange, ktorej záleží na ľudských príbehoch, sa rozhodla nám poskytnúť finančné prostriedky, aby mohol byť súčasťou podporovaného bývania.

Do práce ho prijali. Je to stále ten istý skromný, milý a inteligentný človek, s ktorým sa Vám rozpráva ľahko. 

N.

Ráno sa zobudil, upratal a išiel do práce. Na svojom aute pracoval ako taxikár. Bol priateľský a komunikatívny, takže celý deň viezol ľudí a popritom s nimi viedol klasické debaty o živote. Večer mu skončila pracovná doba. Zaparkoval, z miesta šoféra vystúpil, otvoril zadné dvere, ustlal si deku a snažil sa zaspať.

O rok neskôr sa ráno zobudil vedľa svojej manželky a išiel do práce.

K.

S.

Viac ako osem rokov celé dni a noci opatrovala svojich starých rodičov. Mala s nimi skvelý vzťah. Po ich smrti však pre ňu prišla veľká rana. Prišla na skutočnosť, že mala nárok na opatrovateľský príspevok, o ktorom nemala vedomosť. A to znamená, že si celé roky neuhrádzala zdravotnú poisťovňu. Neviní z toho nikoho, tvrdí, že si mala takéto informácie zisťovať sama, mala byť priebojnejšia. Tisícové dlhy tam už však sú. Po smrti starých rodičov nemohla v ich byte ostať a tak zo dňa na deň zrazu ostala žiť na ulici. Smútila, bola šokovaná, bála sa. No napriek tomu si zachovala svoj upravený vzhľad, slušné správanie a pokoru. Spoznali sme ju, porozprávala nám svoj príbeh a pridala sa do našej pracovnej terapie. Po jej ukončení sme spoločne našli prácu na trvalý pracovný pomer, do zdravotnej poisťovne boli odvádzané odvody a dohodla sa s exekútorom na postupných splátkach svojich dlhov.

Prešli dva roky.

Pani S. si zlomila ruku, po doliečení zranenia bola z práce prepustená, v peňaženke mala nula peňazí a ubytovňa urgentne žiadala zaplatenie nájomného. Ak by nezaplatila, musela by odísť. Kam? Na ulicu. Veľmi dlho jej trvalo, kým za nami prišla, cítila hanbu, že opäť padá do bezdomovectva. Avšak prišla a tak sa kolobeh začal opäť. Tentokrát bola priebojnejšia, dlhé mesiace bojovala o všetko, na čo má nárok. Minulý týždeň nastúpila do práce, ktorá ju teší, baví a napĺňa ju. S pani S. ostávame v kontakte a tentokrát už veríme, že sa nikdy nebude báť požiadať o pomoc, nech pôjde o čokoľvek. Povedať "potrebujem pomoc" totiž nikdy nie je hanba. Je to odvaha.  

M.

Keď sme mali prednášku v ÚVTOS Želiezovce, pán M. si nás zapamätal. Prišiel k nám mesiac po prepustení s túžbou byť súčasťou pracovnej terapie. Hneď na prvom stretnutí nás potešil rozprávaním o tom, čo všetko už dokázal vybaviť. Evidoval sa na úrade práce, vybavil si resocializačný aj ochranný príspevok a začal vykonávať aktivačné práce. Po ich ukončení k nám nastúpil na pracovnú terapiu a zúčastnil sa konzultácie na oddĺženie dlhov. Niektoré poobedia si zarábal na brigádach a noci prespával v nocľahárni. Keď si myslel, že sa situácia v jeho živote trošku stabilizovala, okradli ho aj so zarobenými financiami, vybavenými dokladmi a pracovným oblečením. Proces vybavovania tak začal odznova, bral to však s pokorou. Každodenné motivačné rozhovory začali byť o stabilizácii emócii, ktoré prežíval. Týkali sa najmä zmien v jeho situácii, ktoré sa nediali tak rýchlo, ako si M. predstavoval. Veľmi túžil po slušnom vlastnom bývaní v podnájme, kam by si mohol oddýchnuť po "klasickej práci, akú majú všetci". Práca bola veľký bod, neúspešné pohovory v ňom vzbudzovali pocit beznádeje.

Po dlhých debatách v tíme sme sa v rámci programu Housing + rozhodli práve jemu poskytnúť čiastočný finančný príspevok na bývanie. Akonáhle sme mu to povedali, ukázalo sa, ako veľmi je bývanie jeho túžba. Celé poobedia trávil hľadaním ponuky prenájmov izieb, obvolával prenajímateľov a chodil na obhliadky. Po necelých 2 týždňoch nám nadšene zavolal, že našiel izbu v rodinnom dome a môže sa hneď nasťahovať.

Dnes je jeho prvý deň v práci.  

O.

J.

Na začiatku pracovnej terapie bola pani J. tichá, bojazlivá a veľa plakala. Až po pár dňoch nám prezradila, že má strach o svojho dospelého syna, s ktorým bývala v opustenej hrdzavej maringotke na úplnej samote v lese. Zopár dní sa nedokázal postaviť na nohy, ochrnutie mu začalo prechádzať už aj do rúk. Spolu s ňou sme za jej synom išli. Ležal v maringotke vychudnutý, vyčerpaný a nevládny. Súhlasil s prevozom do nemocnice, kde ho hospitalizovali na neurológii. Pre pani J. to znamenal úplný obrat. Jej neuveriteľný strach o syna sa dokázal zmenšiť vďaka intenzívnej starostlivosti lekárov. Naša prítomnosť na vyšetreniach jej ukázala, že ak ponúkame pomoc, tak to myslíme naozaj úprimne. V nasledujúcich dňoch začala viac bojovať už aj o seba. Z maringotky sa odsťahovala na ubytovňu, evidovala sa na úrade práce, požiadala o finančnú a humanitárnu pomoc a splnila prísne podmienky k oddĺženiu všetkých exekúcii. Niekoľko mesiacov chodila každý deň na pracovnú terapiu a následne za synom, ktorého z nemocnice previezli do rehabilitačného zariadenia. Po ukončení pracovnej terapie absolvovala ošetrovateľský kurz a momentálne ako ošetrovateľka aj pracuje. Má prácu, má bývanie a najnovšie správy o jej synovi sú tie, že po roku už dokáže nielen prejsť sám zopár krokov, ale aj funkčnosť rúk sa mu postupne vracia. Pani J. je pre nás príkladom silnej a odvážnej ženy. 

P.

Keď som premýšľala, ako Vám príbeh pána P. prerozprávať, nebolo mi všetko jedno. Vedieť dôverne, ako sa bravúrne popasoval s ťažkosťami v živote, je vzácne a písať o ňom, je ako prezradiť niečo veľmi osobné celému svetu. V úplnej skratke je jeho príbeh o tom, ako dokáže človeka aj vlastná rodina dohnať k celkom zúfalým činom. Pod vplyvom alkoholu bol agresívny a zažíval halucinácie, trpel depresiami a samovražednými sklonmi. Následne prekonal mnoho liečení kvôli závislosti od alkoholu a patologického hráčstva, až konečne nabral tú najsilnejšiu vôľu a rozhodol sa všetko zmeniť. Začal triezvo pracovať na zmene vnímania seba samého aj na zmene svojho života. Počas pracovnej terapie získaval naspäť pracovné návyky, učil sa, ako narábať s financiami, ako zvládnuť náročné situácie bez alkoholu, prešiel si osobným bankrotom a začal platiť alimenty. Následne prijal ponuku jedného zariadenia, ktoré potrebovalo muža na výpomoc na 2 týždne - namaľovať plot. Z dvoch týždňov sa stali 3 roky. Pán P. má v tomto zariadení vlastné bývanie, stará sa o ich záhradu a okolie, no najmä sa stará o seba. Chodí na turistiku, športuje a svoj čas v živote venuje aj tým, ktorí tú silnú vôľu ešte stále potrebujú nájsť.  

M.

Pred skoro rokom a pol sme počas terénnej sociálnej služby spoznali pána M. Rozpovedal nám, že na ulicu sa dostal kvôli alkoholu. S manželkou bývali v podnájme, viac ho však zaujímal alkohol, nastal rozvod a pán M. ostal žiť na ulici napriek všetkým snahám a pokusom sa zamestnať. Prácu s pánom M. sme zintenzívnili, keďže mal veľký záujem svoj život zmeniť. Po 3-och mesiacoch od nášho stretnutia dobrovoľne nastúpil na protialkoholické liečenie, ktoré nebolo jednoduché, ale zvládol to bravúrne. Po návrate bol súčasťou pracovnej terapie cez našu organizáciu, kde spoločne s ostatnými klientmi revitalizoval prostredie Bratislavy. Silnou motiváciou mu bol opätovný kontakt s dcérami, ktoré naposledy videl pred 10-timi rokmi. Každý deň sme sa venovali jeho obavám, strachom, ale aj motivácii, podporovali sme ho vo vybavovaní si nových dokladov, prehlásenia pobytu a taktiež začal riešiť svoje exekúcie a dlhy. V súčasnosti je pán M. v procese oddĺženia, už 9 mesiacov abstinuje, je riadne zamestnaný, má slušné bývanie a s dcérami je v kontakte. Po toľkých rokoch sa dokázal postaviť na vlastné nohy a dokonca motivuje ostatných ľudí bez domova, aby dokázali nájsť v sebe silu a zmeniť svoj život.